Ide o ikonický motív z dejín umenia aj z osobného života (dedko bol železničiar, vláčiky modelov boli ikonickým znakom Markových starších malieb) – a celé to prekrýva expresívna dravá hmla, sivá beztvará hmota. Toto prelínanie neistej, chaotickej doby a zahmlievania masmédií s krehkosťou aj zraniteľnosťou našich životov prináša autentickú správu o turbulencii a celkovom „zavírení“ kultúrneho a životného prostredia, našich počítačov, organizmov aj našich hláv… Umeleckú trojicu Blažovcov spájajú nielen rodinné vzťahy a skutočnosť, že všetci absolvovali Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ale aj ich vzájomné ovplyvňovanie a mnohé spoločné prvky: silný kolážový spôsob myslenia, prvotné modelovanie obrazu v počítači, či využívanie digitálnych techník, ďalej plošné a štylizované podanie figúr a scén, či remixovanie starších a osvedčených motívov – vlastných alebo prevzatých z iného kultúrneho textu a pod. František Blažo (1946, Trnava) prinášal sekvenčné nastrihanie husto spletitých príbehov s množstvom plošných figúrok. Vytváral tak nepravidelný rytmus fragmentov, komixových príbehov, karikatúr, citácií, útržky textov, či písmen. V aktuálnych sériách digitálnych fotografií koláží, kresieb, re interpretuje staršie diela a „obmýva“ ich silnou čiernou linkou, zverejňuje tak svoj výtvarný svet denníkov a záznamov (Archív I. – VIII., 2021-22; Tajný archív I.-IV., 2021-22). Tvorba Ka Tekly Blažovej (1945, Prešov) je spájaná s autentickým až archetypálnym svetom ženy, matky- zroditeľky s abstrahujúcimi líniami figúr, či automatických kresieb. V nových dielach autorka prináša zväčšené kresby ako podivné kapitoly z dejín, kde vládne moc peňazí, bezprávia a násilia v kombinácií s klasickými motívmi európskej civilizácie – grécke mince, labyrinty, Trójsky hrad a pod. (Elégie I-IV, 2022). Vyjadruje sa silným emocionálnym nábojom aj k aktuálnej situácii vo svete, či priamo na Ukrajine (New News, Zkazki o mire, Hlava 2022). Ich syn Marko Blažo (1972, Košice – 2021, Košice) vytváral svoj obrazový svet založený na poetike paradoxu, inverzii vzťahov a na odľahčenej hre prvkov a príbehov. Išlo predovšetkým o nastolenie obrátenej optiky, koncipovaní absurdných, „nalomených“ situácií (od modelových vláčikov, cez papierové obrátené skladačky až po Hokusaia). Z ostatnej tvorby autora v maľbe na svojich starších digitálnych printoch, vnímame autorov vnútorný introvertný svet, obrazovú „stavebnicu“ a vrstvenie voľných asociácií a tém s kritickým podtextom (ekologické problémy, pandemická kríza, izolovanosť ľudí, zmena paradigmy a pod.) – Ryba, Vianočné cukríky, 2020; Boy, Slnko, Krajina, Free Face, 2020-2021. Práve v tomto období, 8. októbra 2022, by sa Marko Blažo dožil 50 rokov. Plánované spoločné diela, či koláže s mamou, či otcom sa už nezrealizovali. V aktuálnych prácach manželov Blažovcov je tak možné sledovať ako a nakoľko poznamenala, či zmenila smrť syna ich tvorbu a výtvarnú výpoveď. Inokedy pestrofarebné „rozpixlované“ obrazy a vízie, sa tu menia na ich vizuálne de-kompresie, de-presie s melancholickými žalospevmi. Blažovci sú pôvodom silná trnavská rodina (umelcami sú 3 bratia aj 2 synovci); časť rodiny sa narodila v Trnave, časť v Košiciach a ako všetci umelci, radi by sa uviedli aj v Mekke umenia, v parížskom Louvri. Názov výstavy vyjadruje aj fakt, že prvá (aj posledná) spoločná výstava otca a syna, vedľa výstavy mamy sa uskutočnila v Galérii Jána Koniarka v Trnave v roku 2020 a repríza bola uvedená v košickom Múzeu V. Löfflera (2021). Na spoločnú výstavu v avizovanom Louvre si budeme musieť ešte chvíľu počkať… Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.